História Wifi
Wi-Fi bolo vynájdené v roku 1991 vo firme NCR Corporation/AT&T (neskôr Lucent & Agere Systems) v meste Nieuwegein, Holandsko. Prvé bezdrôtové produkty (pôvodne určené pre pokladničné systémy) prišli na trh pod názvom WaveLAN s rýchlosťami 1 Mbps/2 Mbps. Vic Hayes (vynálezca Wi-Fi, nazývaný „otec Wi-Fi“) sa so svojím tímom podieľal na návrhu štandardov IEEE 802.11b, 802.11a a 802.11g.
Zo začiatku každý z výrobcov vyrábal vlastnú technológiu a asi najviac sa rozšíril BreezeNete od izraelského výrobcu, napriek tomu že podobné zariadenia vyrábalo množstvo iných výrobcov. A tak to vyzeralo ako pri stavaní babylonskej veže. Aby sa docielila spolupráca medzi zariadeniami vydal štandardizačný inštitút IEEE roku 1997 štandard pre bezdrôtové siete pracujúce v pásme ISM pod číslom 802.11. Táto bezdrôtová sieť ponúkala rýchlosť až 2 Mb/s, to však nebolo pre väčšinu užívateľov v porovnaní s klasickými sieťami efektívne a tak výrobcovia dali hlavy dokopy a o dva roky neskôr túto špecifikáciu rozšírili o dve vyššie špecifikácie známe pod revíznymi písmenami ako 802.11b štandard schopný ponúknuť rýchlosť až 11 Mb/s a štandard 802.11a, ktorý ponúka rýchlosť až 54 Mb/s vysielajúci v pásme 5 GHz, ktoré je bezplatné iba v USA, v európskych krajinách je zatiaľ toto pásmo platené. Preto v roku 2003 prišiel štandard pod označením 802.11g, ktorý poskytuje rovnakú rýchlosť ako 802.11a, ale vysiela vo voľnom pásme 2,4 GHz.
Aj keď tu už išlo o štandard stále tu ostalo množstvo priestoru pre rôzne výklady, a preto vznikla certifikačná autorita WECAtestujúca schopnosť spolupráce zariadení hlásiacich sa k štandardu 802.11. WECA vyhovujúcim výrobkom povolí používanie loga WiFi, ktoré kupujúceho uistí, že výrobok je schopný komunikovať so zariadeniami iných výrobcov, a že spĺňa všetky kritéria štandardu 802.11.
Popularita sietí WiFi sa tak rozmohla, že sa WECA v roku 2003 premenovala na WiFi alianciu. Od roku 2000 teda môžeme hovoriť o fenoméne WiFi.
